Príchod kresťanstva priniesol nové významy. Veľká noc sa stala oslavou zmŕtvychvstania Krista. Tradičné obrady sa však často zachovali – iba sa im priradil nový význam. Zelený štvrtok sa spájal so zeleňou, Veľký piatok s pôstom a tichom, Biela sobota s prípravou na obrad vzkriesenia. Do rodinných tradícií patrilo aj umývanie sa v potoku, návštevy kostola či svätenie jedla.
V období komunistickej éry sa však duchovný obsah sviatkov vytrácal.
V období socializmu v 20. storočí podobu všetkých sviatkov výrazne ovplyvňovala komunistická ideológia, ktorá v tradičných cirkevných sviatkoch potláčala ich náboženskú stránku a jej verejné pripomínanie. Namiesto duchovna sa zdôrazňovala jar, folklór a vidiecke zvyky. Krížové cesty sa nesmeli konať verejne. Namiesto toho sa podporovali jarmoky, folklórne súbory a výzdoba s kuriatkami a vajíčkami.
Po roku 1989 sa náboženská sloboda obnovila. Ľudia opäť smeli chodiť do kostola bez strachu. Kresťanské sviatky sa slávili verejne, no duchovný rozmer sa opäť začal vytrácať – tentoraz z iných dôvodov. Moderný spôsob života, konzum a pohodlie prispeli k tomu, že dnes je Veľká noc pre mnohých skôr predĺženým víkendom než sviatkom viery.
Každé ráno otvoríš telefón a bez premýšľania skontroluješ správy, počasie, sociálne siete. Klikáš, lajkuješ, zadávaš…
Myslíš si, že si presne pamätáš, čo si mal na sebe na svojej poslednej oslave?…
Keď jej matka ležala v nemocnici a posledné dni života sa jej míňali pred očami,…
🦟 Vyrobte si domáci repelent proti komárom: Potrebujete len dve suroviny! Komáre dokážu počas letných…
Hovorí sa, že „čo je písané, to je dané“. No nie vždy to platí –…
Egreš, známy aj pod latinským názvom Ribes uva-crispa, je drobné ovocie, ktoré si čoraz viac…