foto: youtube.com
Lucia mala 27 rokov, prácu, ktorú milovala, a vzťah, ktorý síce nebol dokonalý, no fungoval. Mala kamarátov, výlety a zoznam kníh, ktoré chcela prečítať. Život sa zdal byť úplne obyčajný – až do chvíle, keď sa v jej hlave objavil hlas, ktorý tam nemal byť.
Najprv si myslela, že je to len stres. Možno prepracovanie, možno nevyspatosť. Ten hlas bol tichý, komentoval každodenné situácie – „to si neurobila dobre“, „mala si sa viac snažiť“. No časom zosilnel. Začal byť útočný. Prikazoval. Kritizoval. Znevažoval.
Lucia si prestala byť istá, kde končia jej vlastné myšlienky a kde začína niečo cudzie, temné, neznáme.
Mnohí z nás si predstavujú duševné ochorenie ako niečo viditeľné, rozpoznateľné – plač, panika, výstredné správanie. Ale skutočná realita psychických porúch je často tichá, nenápadná a osamelá. Prvé príznaky sa plížia pomaly. Sú nejasné. A zľahčované.
Lucia dlho nehovorila nikomu. Báli by sa, alebo by si mysleli, že je blázon. A ona sa tak už aj cítila. Po niekoľkých týždňoch začala mať problémy v práci. Nedokázala sa sústrediť. Hlasy boli čoraz silnejšie. V noci nespala, cez deň sa bála vyjsť medzi ľudí.
Keď začala počuť hlas, ktorý jej hovoril, že „ju nikto nepotrebuje“ a že „bude lepšie, keď zmizne“, nastal zlom. Vedela, že to nie je v poriadku. A rozhodla sa vyhľadať pomoc.
Psychiater jej po niekoľkých stretnutiach a sérii vyšetrení diagnostikoval schizofréniu. Lucia si myslela, že je to rozsudok. Myslela si, že už nikdy nebude „normálna“. Že ju spoločnosť odsúdi, že si už nenájde prácu, partnera, šťastie. Ale namiesto toho, aby spadla do čiernej diery strachu, začala konečne chápať, čo sa s ňou deje.
🗨️ „Keď mi lekár povedal, že to, čo počujem, je výsledok chemickej nerovnováhy v mozgu, nie dôkaz, že som posadnutá alebo zlomená, paradoxne sa mi uľavilo,“ spomína Lucia.
Schizofrénia je duševná porucha, ktorá sa prejavuje rôzne: sluchovými halucináciami, bludmi, dezorganizovaným myslením, ale aj vyhasnutými emóciami či úplným stiahnutím sa do seba.
Nevzniká preto, že by bol človek „slabý“ alebo „divný“. Výskumy ukazujú, že v hre sú genetické predispozície, neurochemické procesy aj stresové faktory. Týka sa približne 1 % populácie – a môže postihnúť kohokoľvek, bez ohľadu na vek či zázemie.
🗨️ „Schizofrénia nie je rozštiepená osobnosť. Je to porucha, pri ktorej je narušené vnímanie reality. S kvalitnou liečbou a podporou môže pacient viesť plnohodnotný život,“ hovorí psychiatrička MUDr. Silvia P., ktorá sa špecializuje na mladých dospelých s prvou epizódou psychózy.
Lucia začala užívať lieky, chodila na terapiu, učila sa rozlišovať medzi vlastnými myšlienkami a symptómami choroby. Postupne sa hlasy stíšili, niektoré úplne zmizli. Naučila sa pracovať so stresom, znova si našla prácu – tentoraz s menšou dávkou tlaku a s väčším pochopením pre seba.
Niektoré priateľstvá sa vytratili – no tie skutočné zostali. Naučila sa hovoriť o tom, čo prežila, a dnes prednáša o duševnom zdraví na školách a v komunitných centrách. Je dôkazom toho, že aj keď myseľ zlyhá, človek sa môže vrátiť späť – silnejší, múdrejší a citlivejší.
Luciin príbeh nie je výnimočný tým, že je zriedkavý. Je výnimočný tým, že ho niekto odvážne pomenoval. Milióny ľudí na svete žijú s duševnými ochoreniami. Väčšina z nich v tichu. V hanbe. V strachu, že budú nepochopení.
Príznaky ako sluchové halucinácie, paranoja, pocit, že sa „niečo s tebou deje“ – to všetko potrebuje porozumenie, nie tabu. Diagnóza nie je veta. Je to prvý krok k tomu, ako začať nový život s vedomím, že v tom človek nie je sám.
Lucia si kedysi myslela, že má v hlave démona. Dnes vie, že to bola porucha. A že ju zachránila včasná pomoc, viera odborníkov a fakt, že sa nebála hľadať odpovede.
Jej príbeh je pripomienkou, že aj v najtemnejších myšlienkach môže byť ukrytý začiatok uzdravenia. Stačí, že mu dáme meno – a prestaneme sa ho báť.
Úžasné inšpirácie, ako využiť prázdne fľaše od vína. Už ich nikdy nevyhodíte! Dobré víno je…
Každý, kto niekedy trpel upchatým nosom, vie, aké nepríjemné to môže byť – a že…
Keď sa rozhodla, že jej pomôže, bola to len kamarátka. Blízka, spoľahlivá, tá, ktorá ťa…
Každý z nás má malé zlozvyky, ktoré považujeme za neškodné. Prekrížené nohy pri sedení, zanedbaný…
Petra nikdy nebola typ človeka, ktorý by si niečo vymýšľal. Pracovala, starala sa o rodinu,…
Niekedy si myslíme, že ľudia, ktorým veríme, sú rovnakí aj v súkromí. Že ak si…