Zverila sa, že má nového partnera – deti jej prestali volať

Keď si dovolila byť opäť šťastná, stratila niečo, čo považovala za samozrejmé – kontakt s vlastnými deťmi.

Mária mala 62 rokov a po rokoch vdovstva začala znovu žiť. Nie nahlas, nie teatrálne. Nenatierala si nové šťastie na sociálne siete, nekupovala si zásnubný prsteň na druhý deň. Len jedného dňa, s neistým úsmevom, priznala svojim dvom dospelým deťom, že je niekto, s kým si občas zájde na prechádzku, do kina, alebo len tak sedí pri káve. Myslela si, že sa potešia.

Namiesto toho prišlo ticho.

Ako sa z materinského rešpektu stane nevyslovený trest

Deti reagovali stroho. Nie nahnevane, ale rezervovane. Syn povedal, že „nečakal, že bude hľadať niekoho iného“. Dcéra ju len chladne objala a odvtedy volala už len sporadicky. Po týždni prestali správy. Po dvoch už nezodvihli ani telefón. Mária zostala so zvláštnym pocitom hanby, že si vôbec dovolila niekoho mať rada.

Vtedy pochopila, že ich obraz mamy sa nikdy nezmenil. Že pre nich bola stále tou vdovou, smútiacou, tichou ženou, ktorá napĺňa rodinné sviatky, rozumie, podporuje a – čaká. Čaká, kedy sa jej deti ozvú, kedy prídu na návštevu, kedy budú potrebovať pomoc s vnúčatami. Že jej šťastie je niečo, čo nie je v scenári.

Láska po päťdesiatke? Nie každý ju prijme

Mnoho dospelých detí má problém prijať, že ich rodič má nárok na nový vzťah. Zvlášť v prípadoch, keď už nie sú deti v starostlivosti, no stále pociťujú vlastnícky vzťah k rodičovi.

Ich logika znie: „Mama má nás. Načo jej niekto iný?“
Ale realita je iná: Mária žila dlhé roky sama. Prázdne večery, sviatky, počas ktorých si deti rozdeľovali návštevy ako povinnosti. A keď stretla niekoho, kto s ňou zdieľal ticho bez výčitiek, keď po dlhom čase pocítila, že sa jej niekto dotýka nie zo zvyku, ale z túžby, cítila sa opäť ako žena. Nie len matka.

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓